Futbal
7. 5. 2020
Futbal
-
Pred vznikom Sokola
V obci Spišský Štiavnik mal a má šport a telovýchova nezastupiteľnú úlohu v celej jej histórii. Už dávno predtým, ako sa v našej obci presadila organizovaná forma športu, existovali pri detských hrách našich predkov rôzne súťaže. Boli to hry typu: kto skôr dobehne k určenej méte, kto preskočí najväčšiu prekážku, kto najďalej dohodí kameňom, či dvihne najťažšiu skalu, alebo najrýchlejšie prepláva Hornád. Boli tu súboje pri chlapčenských a junáckych pasovačkách (zápasení), mládenci poháňali svoje kone do šialeného cvalu, aby tak ukázali, ktoré kone sú najrýchlejšie.
V zime zasa súťažili o najrýchlejšie sane a na drevených lyžiach domácej výroby zdolávali zjazdom kopce v okolí Štiavnika. Ihriskom im bola samotná príroda, ktorá ich popri každodennej práci inšpirovala a zoceľovala. Tak ako sa vyvíjala spoločnosť a s ním aj rozvoj športových aktivít v celosvetovom meradle, tak i športové dianie v obci Spišský Štiavnik postupne preberalo jeho impulzy. Boli to predovšetkým ohlasy na rozvíjajúci sa futbal, ktorý v období po I. svetovej vojne v západnej Európe zapúšťal silné korene.
Pokiaľ máme niečo uviesť o začiatkoch športu v obci, musíme skonštatovať, že tak ako v okolitých obciach prvý a zároveň na dlhší čas najvýznamnejším športom v obci bol futbal. Z obecnej kroniky nie však našej obce, ale obce Hrabušice sa dozvedáme, že prvý zápas, ktorý hrali ŠK Hrabušice v roku 1927, bol práve zápas so ŠK Spišský Štiavnik. Nehralo sa na riadnom ihrisku, ale na menšom o rozmeroch 40x50 m[1]. Hrabušická kronika neprezrádza, ako tento zápas dopadol, a ani kto v ňom presne hral. Možno však pre nás len smutno skonštatovať, že kým uvedený zápas bol pre Hrabušice impulzom k vytvoreniu stáleho futbalového mužstva, ktoré sa následne zúčastňovalo riadnych futbalových súťaží, Štiavničania si na to museli počkať ešte ďalších 20 rokov.
Ďalšou útržkovitou zmienkou o štiavnickom futbale je článok z novín Slovenský východ z roku 1934[2], v ktorom bolo uvedené, že funkcionári futbalového zväzu sa snažia futbalové krúžky (malokluby), ktoré fungujú na Spiši, zapojiť do svojich radov. Jedným z nich, ktorý spomína uvedený článok, bol aj futbalový krúžok v našej obci. Počas druhej svetovej vojny sa zo spomienok pamätníkov dozvedáme, že futbal sa už nehral maloklubovo ako predtým, ale išlo len o jednorazové zápasy buď s robotníkmi, ktorí pracovali na stavbe štiavnického železničného tunela pod vedením Ing. Sladkého, Ing. Lištiaka a J. Kočiša, resp. v roku 1944 s príslušníkmi Wehrmachtu bývajúcimi v obci. Podobnú skúsenosť nájdeme opísanú i v dejinách Hranovnice[3].
Vo všeobecnosti môžeme uviesť, že futbal sa hral v tomto období len vo voľnom čase, keď boli vykonané všetky práce okolo gazdovstva. Futbalové ihrisko bolo na Vyšných lúkach a futbal sa mohol hrať až po ich pokosení. Zo spomienok dlhoročného štiavnického kronikára Jána Slivku sa v jeho publikácii[4] dozvedáme, že niektorí miestni gazdovia nemali veľa pochopenia pre túto „novú zábavku“ chlapcov, preto sa stalo i to, že postavené bránky boli neraz odpílené.
Futbalové družstvo sa tvoril z chlapcov, ktorí študovali v mestách ako: MUDr. Ján Rákoci, JUDr. Ján Javorský - Katuška, JUDr. Ján Janík. Taktiež ajz nových chlapcov Jána, Ladislava, Štefana, Rudolfa a Františka Rusiňákových, ktorých rodina v roku 1939 prišla z Markušoviec, kde futbal mal už pevné korene. Ďalšími chlapcami, ktorí hrávali v tomto čase futbal, boli bratia Laubertovi (Martin, František, Ladislav), Ľudovít Jamnický, Ján Martinko - Kubuš či Ján Šavel. Mnohí z týchto chlapcov boli i divadelníkmi v novopostavenom Urbárskom dome
V začiatkoch bolveľkým podporovateľom štiavnického futbalu Michal Kacvinský, mäsiar z Jánoviec, ktorý v roku 1940 prišiel vykonávať toto remeslo do Spišského Štiavnika. Ten po vojne na vlastné náklady kúpil prvé dresy štiavnických futbalistov. Po druhej svetovej vojne sa pokračovalo v hraní priateľských zápasov, pričom hosťujúcemu družstvu z vybratého vstupného boli uhradené náklady s dopravou na zápas[5]. Frekvencia zápasov sa zvýšila, pričom nemožno nespomenúť, že v susedných obciach ako Hranovnica, Spišské Bystré či Hrabušice hrávali futbal už súťažne pod vedením športovej organizácie. Preto sa v tomto období zrodila myšlienka, aby si aj Štiavničania založili takúto športovú organizáciu, ktorá by sa taktiež zapojila do okresných futbalových súťaží. V roku 1949 pristúpili ku vzniku dedinskej športovej organizácie Sokol Spišský Štiavnik.
-
Začiatky – 50. roky
Po založení TJ Sokol v Spišskom Štiavniku sa začal v nasledujúcom roku 1950 hrať futbal súťažne. TJ Sokol sa prihlásil do futbalovej súťaže riadenej Okresným výborom telovýchovy a športu v Poprade, a to do okresnej súťaže. V rámci vyžrebovania ho žreb posunul do druhej skupiny[6] s mužstvami z Popradu, Svitu, Spišského Bystrého, Spišskej Soboty i Matejoviec. Hralo sa ako v celom Československu v tom období podľa sovietskeho vzoru systémom jar – jeseň.
Začiatky boli určite ťažké. Týkalo sa to dopravy na zápasy ,materiálneho vybavenia, ako aj dochádzky samotných futbalistov na zápasy. Doprava na zápasy bola len svojpomocná. Niekedy sa vycestovalo na zápas do susedných dedín len na bicykloch. Fotografie z tohto obdobia taktiež ukazujú, aká bola chudobná vystroj v tomto období. Určite dnešným futbalistom, by bolo zaťažko kopať do ťažkej koženej lopty. Šírka kádra nebola veľká, pričom vtedajší chlapci ešte mali k tomu oveľa viac povinností. Netreba zabúdať, že v tomto čase sa ešte súkromne hospodárilo. Z tohto dôvodu sa veľa zápasov neodohralo a dochádzalo k častému kontumovaniu zápasov.
Vtedajších štiavnických futbalových „pionierov“ však tieto rôzne problémy neodradili. Mali obrovský zápal a chuť pre futbal. Chceli objavovať jeho tajomstvá a k futbalu pristupovali vždy zodpovedne. Porovnaním tabuliek z tohto obdobia možno uzavrieť, že v 50. rokoch „A-mužstvo“ odohralo každú sezónu riadne. Hralo sa najmä s mužstvami z Lučivnej, Kravian, Kišoviec, Vikartoviec, Šuňavy, ale i z Hranovnice či Spišského Bystrého. Mužstvo pozostávalo z chlapcov a chlapov z predchádzajúceho obdobia doplnené niektorými mladými chlapcami. Káder tvorili Ján Šavel, Rudolf Rusiňák, František Rusiňák, Ján Janík, Ján Martinko - Kubuš, Štefan Javorský, Jozef Dulovič - Terčák, Anton Šuták, Jozef Petróci, František Javorský - Cvanigovca, Alojz Špiner, Rudolf Odrobina, Ján Jochman, Jozef Bobko z Vydrníka. Brankárom mužstva bol Alojz Bobkotiež z Vydrníka. Po jeho odchode nastúpil na jeho post Jozef Martinko z Drongovca. Presný káder vidieť z nižšie uvedeného obrázka, kde je zobrazená súpiska hráčov TJ Sokol na rok 1955, ako aj z fotografií z tohto obdobia.
S pribúdajúcimi rokmi sa do popradského okresného futbalového súťaženia zapájalo čoraz viacej obcí, pričom sa možno nazdávať, že futbalová kvalita nových družstiev nebola taká ako u „zabehaných“. Zrejme z tohto dôvodu Okresný výbor telovýchovy a športu v Poprade pristúpil zmene systému súťaže. Z doterajšieho systému dvoch rovnocenných skupín, prešiel k systému vyššej a nižšej súťaže so zostupujúcimi i postupujúcimi mužstvami. Z vyššej súťaže – Okresného preboru sa neskôr vytvorila druhá trieda, ako najvyššia okresná súťaž. Z nižšej súťaže – Okresnej súťaže vznikla tretia trieda. S pribúdajúci mužstvami došlo i k vytvoreniu štvrtej triedy. Keďže autorom sa nepodarilo získať futbalové tabuľky v celom rozsah, môžeme sa len nazdávať, že sa TJ Sokol zrejme v sezóne, v ktorej sa rozhodovalo o zaradení do súťaží, umiestnil v nižšej časti tabuľky a preto bol zaradený hrať nižšej Okresnej súťaže. V druhej polovici 50. rokov sa súčasťou mužstva popri starších hráčoch stali i niektorí mladší hráči, a to Štefan Janík, Jozef Hoza, Koloman Lacko, Jozef a Juraj Dulovič - Kubičko, Ladislav Martinko - Kubuš, Stanislav Palárik, Jozef a Ladislav Mizera, Emil Schostok, František Dulovič - Terčák, Milan Martinko. Pevnou súčasťou družstva sa stali i hráči z Vydrníka Ladislav Barabas či Anton Sagula
V tomto období došlo i k presunu futbalového ihriska z Vyšných lúk na miesto dnešných domov Albína Kériho, Rudolfa Galasa a družstevných bytoviek. Zároveň rast popularity futbalu ako športu v obci viedol k tomu, že boli i založené mládežnícke futbalové družstvá dorastu i žiakov, o čom svedčia i tabuľky zo sezóny 1958/59. K vzniku mládežníckych mužstiev určitým spôsobom prispel i samotný Okresný futbalový zväz, ktorý podmieňoval účasť A mužstva v súťaži i prihlásením mládežníckeho mužstva vo svojej kategórii .
Z obecnej kroniky sa možno dozvedieť, že v roku 1959 bol predsedom TJ Sokol Pavol Martinko - Kubuš. Po výročnej schôdzi konanej v tomto roku ho nahradil Jakub Macuško[7]. Z kroniky ďalej sa dozvedáme, že TJ Sokol bolo v tomto období veľmi angažované občianske združenie podieľajúce sa významnou mierou na živote obce. „Sokolisti“ usporadúvali rôzne tanečné zábavy, divadelné predstavenia, zúčastňovali sa na brigádach na tunajšom JRD, kde pracovali pri mláťačkách.
-
60. roky
Na začiatku 60. rokov si futbalisti prešli svojou prvou krízou. Ešte na prelome dekád prišli do A-mužstva noví chlapci ako Ján Chripko, Ján Slodičák, Ladislav Macuško, František Chripko, Peter Odrobina, Vladimír Javorský, Viliam Noga, Martin Hudzík st. či Jozef Mlynarčíkako brankár. No napriek tomu sa A-mužstvo rozpadlo a v sezóne 1961/62 sa futbal v Spišskom Štiavniku vôbec nehral, načo poukazuje i kronikár v obecnej kronike[8]. To isté dokazuje i tabuľka z Podtatranských novín. Niektorí dlhoročníhráči odišli bývať mimo Spišský Štiavnik, iní starší hráči si pri plnení svojich rodinných i pracovných povinností už nevládali nájsť čas na futbal a noví chlapci spravidla museli vykonať dvojročnú základnú vojenskú prezenčnú službu.
Našťastie táto kríza trvala iba rok a po návrate niektorých hráčov z vojenčiny sa TJ Sokol opätovne v sezóne 1962/63 zapojil do futbalových súťaží. Bohužiaľ, musel sa prihlásiť do poslednej štvrtej „A“ triedy, z ktorej hneď v tomto roku postúpil do tretej triedy. Káder tvorili brankár Jozef Mlynarčík, v poli Jozef Mizera, Ján Martinko, Ondrej Martinko, Peter Odrobina, Ondrej Hudzík, Vladimír Javorský,Vojtech Javorský, Martin Hudzík st.,Ján Chripko, Ján Slodičák st., Ladislav Macuško, Koloman Lacko, Stanislav Palárik, František Chripko, Dušan Schostok.
S reorganizáciou futbalových súťaží v roku 1965 sa TJ Sokol opätovne zostúpil do štvrtej triedy. Hoci sa v nasledujúcej sezóne „Áčko“ snažilo opätovne postúpiť no k postupu mu zabránilo mužstvo Dynamo Žakovce, ktoré ho v konečnej tabuľke predstihlo o dva body. V tomto čase šatne stále ešte neboli na ihrisku. Hráči sa prezliekali v Urbárskom dome, v miestnosti kde je v súčasnosti urbárska krčma. Vtedy tam bola jedna z tried základnej školy. Po zápase sa umývali priamo v Hornáde. Po dôležitých vyhratých zápasoch sa niektorí vytešení hráči hádzali niekedy do vody aj oblečení v dresoch. Na zápasy sa chodilo buď skriňovou V3S PRAGA, alebo nákladným autom Michala Kacvinského. Poslednou možnosťou bola doprava autobusom, ktorý sa objednal z ČSAD. Tieto sparťanské podmienky neodradili však chlapcov od futbalu. Ba práve naopak, čoraz viacej z nich sa mu začalo venovať a stal sa súčasťou ich každodenného života.
V polovici 60. rokov došlo k omladeniu už aj tak dosť mladého hráčskeho kádra. Do A-mužstva prišli mladí chlapci ako Ján Mizera, Štefan Martinko, Bernard Slivka, Pavol Javorský a Anton Dulovič.Koncom 60. rokov prišli i ďalší chlapci z „ročníkov 1947 – 1950“ a z pôvodného kádra zostal hrať len Jozef Mizera. Káder posilnil aj Ján Maliňák st. z Levoče, ktorý sa do obce priženil. Zvýšenie konkurencie v mladom hráčskom kádri sa odrazilo na zvýšenej výkonnosti A-mužstva, o čom vypovedajú tabuľky z tohto obdobia. V sezóne 1967/68 A-mužstvo postúpilo zo IV. triedy do III. triedy. V tomto období všetky futbalové mužstvá futbalového oddielu TJ pravidelne hrávali a zúčastňovali sa futbalových súťaží. Vážne sa bralo i členstvo v športovej organizácii TJ Sokol. Každý člen TJ bol zaregistrovaný a mal svoj členský preukaz, pričom si musel platiť svoje členské príspevky do vtedajšej celorepublikovej športovej organizácie – ČSZTV[9], ako ukazuje členský preukaz bývalého hráča i predsedu TJ Bernarda Slivku.
V tretej triede sa A-mužstvo neohrialo veľmi dlho a už v sezóne 1969/70 vyhralo i tretiu triedu a postúpilo do najvyššej Okresnej súťaže – druhej triedy. Postup nebol ľahký, veď s Nižnou Šuňavou bojovalo mužstvo o postup až do posledného kola. Za pozornosť stojí pripomenúť si družstvo, ktoré sa postaralo o postup a tvorili ho Ján Maliňák st., Bernard Slivka, Martin Mrava, Štefan Martinko, Pavol Javorský, Marián Pjatak, Ján Mizera, Jozef Mizera, Pavol Proner, Emil Rusiňák, Tibor Odrobina, Ladislav Mrava, Ján Javorský, Jozef Lavrík, Emil Hudzík, Štefan Blahovský a František Rákoci.
V tejto súvislosti nemožno nespomenúť nielen zásluhy samotného družstva o postup, ale i zásluhy dlhoročného predsedu TJ Rudolfa Rusiňáka, bývalého hráča, ktorý od polovice 60. rokov prevzal vedenie TJ Sokola. Predovšetkým jeho zásluhou i v nasledujúcom období boli pre šport vytvorené veľmi dobré podmienky na to, aby sa v obci mohol hraťnielen kvalitný futbal, ale i iné športy. Hoci ho v 70. a 80. rokoch vo vedení TJ na určité funkčné obdobia vystriedali Ján Martinko, Bernard Slivka či Jozef Dulovič, Rudolf Rusiňák bol stálou a pevnou súčasťou riadenia TJ.
Ak píšeme o histórii futbalu v 60. rokoch, musíme spomenúť, že bola obnovená činnosť mládežníckych družstiev s tým, že i tie začali hrať pravidelne. Zvýšená kvalita futbalu v obci sa prejavila tak, že dorastenecké mužstvo v rovnakej sezóne 1969/70 postúpilo z tretej triedy do druhej triedy dorasteneckej súťaže. Káder tvorili hráči na obrázku. Do širšieho kádra patrili Cyril Chovan, Štefan Kora, Stanislav Kacvinský, Rudolf Odrobina, František Špiner, Ladislav Kaľavský. Mnohí z nich sa neskôr plnohodnotne uplatnili i v A-mužstve.
Popri športových úspechoch v tomto období je potrebné oceniť i zlepšenie materiálneho vybavenia pre futbal. Na konci šesťdesiatych rokov došlo i k posunutiu futbalového ihriska na súčasné miesto so situovaním bránok juhozápad – severovýchod. Počas úpravy ihriska sa futbal hrával na ihrisku v kaštieli.
Od roku 1969 TJ Sokol usporadúvala každoročne v letnom termíne športový deň. Táto udalosť sa konala za spolupráce tunajšieho JRD. Po úvodnom dorasteneckom zápase nasledoval samotný futbalový turnaj štyroch mužstiev. Zlatým klincom bol zápas hráčov JRD a hráčov obce (bývalých hráčov TJ Sokol). Deň sa ukončil súťažou jazdcov v parkúrovom skákaní za účasti viacerých jazdeckých oddielov, čo neskôr viedlo k vytvoreniu samostatnej jazdeckej súťaže „Družstevnej podkovy“.
Po náhlom a nečakanom úmrtí dlhoročného tajomníka TJ Štefana Javorského sa na jeho počesť futbalový turnaj od roku 1983 premenoval na Memoriál Štefana Javorského. Jeho organizačný zápal i nadšenie vytváral priaznivé podmienky pre činnosť všetkých športov organizovaných pod hlavičkou TJ. Jeho náhly odchod bol citeľnou stratou pre činnosť TJ.
4. 70. roky
Po postupe A-mužstva i dorastu do najvyšších okresných súťaží dochádza začiatkom 70. rokov k stabilizácii mužstiev v jednotlivých futbalových súťažiach. V prvých rokoch sa A-mužstvo umiestňuje v stredných priečkach futbalovej tabuľky. V polovici 70. rokov dochádza k posilneniu mužstva i hráčmi zo susedného Vydrníka, najprv Františkom Dubecom, ktorý sa do obce priženil, neskôr i Ladislavom Sagulom, Antonom Hudzíkom
V sezóne v roku 1974 – 1975 A-mužstvo bojuje s Družstevníkom Batizovce o postup do medziokresnej futbalovej súťaže – I. B triedy. Nakoniec sa tento úspech A-mužstvu nepodaril a obsadilo iba druhé miesto. Káder v tom čase tvoriliLadislav Dulovič, Anton Hudzík, František Dubec, Jozef Maliňák, Jozef Dulovič, Ján Šavel, Miroslav Javorský, František Rákoci, Peter Chovan, Ján Mlynarčík, Ján Javorský, Ladislav Sagula,Ján Hodák, Ján Mizera, Jozef Dulovič.
V druhej polovici 70. rokov dochádza k postupnému ustupovaniu z vyšších pozícií najvyššej okresnej súťaže a A-mužstvo obsadzuje priečky v druhej polovici tabuľky. V tomto čase dochádza i k zmene patronátu nad športovou organizáciou. Kým dovtedy bol futbal samofinancovaný, resp. podporovaný obcou a MNV, v roku 1975 prevzal patronát nad športom JRD Spišský Štiavnik. To sa odrazilo i v zmene názvu na TJ Družstevník Spišský Štiavnik.
Finančná situácia sa zlepšila hlavne po roku 1974. Telovýchovná jednota zakúpila nákladný automobil.[10] Toto auto slúžilo v rámci pridruženej výroby na zabezpečenie finančných nákladov pre činnosť TJ. Prínos pridruženej výroby, a to neskôr i po rozšírení na iné činnosti než dopravu pre potreby TJ, nebol v tom čase malý. Ročný príjem TJ činil vtedy približne 80 až 90.000,- Kčs a TJ mohla bez akýchkoľvek problémov financovať potreby všetkých oddielov, a to aj nad rámec bežných potrieb.
Taktiež v tomto období dochádza k zlepšeniu materiálnych podmienok v činnosti materiálového oddielu – vybudovaním budovy šatní v rámci športového areálu TJ. Budova sa začala stavať v roku 1976 v rámci akcie „Z“, t.j. svojpomocne športovci brigádnicky za materiálnej pomoci vtedajšej socialistickej organizácie JRD Spišský Štiavnik. Budova bola daná do užívania v roku 1980[11].
V 70. rokoch zvýšená kvalita športu v republike a zvlášť futbalu neobišla i futbal na okresnej úrovni a prejavila sa aj vo zvýšenej konkurencii najvyššej okresnej súťaže. To viedlo vedenie TJ i samotných hráčov k tomu, že sa v tomto období začalo s pravidelným tréningom všetkých futbalových družstiev.
V tomto období a tiež začiatkom 80. rokov boli organizované zimné i letné kondičné sústredenia na Kláštorisku v Slovenskom raji. Tieto výborné športové podmienky futbalistov sa však, bohužiaľ, nepretavili do lepších výsledkov A-mužstva v konečných futbalových tabuľkách.
Z mládežníckeho futbalu možno uviesť, že mužstvá dorastu a žiakov sa stávajú pevnou a stálou súčasťou futbalového oddielu TJ. Chlapcov, ktorých bavil futbal, bolo z roka na rok viacej a nie každý sa mohol stať členom mládežníckeho kádra. Mužstvo dorastu v tomto období podávalo priemerné výkony a pohybovalo sa v stredných priečkach tabuliek II. triedy dorastu. Žiacke mužstvá boli na tom lepšie. V sezóne 1975/76 žiaci vyhrávajú okresnú súťaž žiakov – skupinu „C“. V sezónach 1974/75 a 1978/79 končia žiaci na druhých miestach.
5. 80. roky
Začiatkom 80. rokov futbalový oddiel TJ pokračuje v línii výkonnosti z predchádzajúceho obdobia. A-mužstvo stále hráva najvyššiu okresnú súťaž – druhú triedu, pričom táto sa v sezóne 1979/80 rozširuje na 14 účastníkov. V sezóne 1983/84 vznikajú dokonca dve okresné súťaže druhej triedy „A“ a „B“ skupina. Káder je v tomto čase stabilizovaný a tvoria ho hráči z predchádzajúceho ako Ján Mlynarčík, František Dubec, Jozef Maliňák, Miroslav Pemčák, Miroslav Sedmák, Jozef Dulovič, Ladislav Badzik, Milan Pjatak, Ján Mizera, Ján Javorský, No prichádzajú i noví ako Julián Lavrík, Tibor Popadič, Ján Maliňák, Viktor Rusiňák.Ľubomír Martinkoa Vladimír Martinko
Niektorí z týchto hlavne starších hráčov končia hráčsku kariéru, resp. odchádzajú do iných mužstiev. Preto v polovici 80. rokov je káder doplnený ďalšími mladými hráčmi ako Štefan Javorský ml., Ján Kostolník, Milan Chripko, Ľubomír Mičko, Julián Chripko, Ján Popadič Marián Mičko, Ján Popadič, Daniel Martinko, Viliam Kostolník, Peter Janík, František Mrava. Súčasťou kádra boli Michal Barnáš z Lučivnej, Dušan Janigloš i Štefan Gavalier z Kravian. Trénermi v tom čase boli Ladislav Dulovič a Ján Mlynarčík. Neskôr hrajúcim trénerom bol Michal Barnáš.
Ďalšou reorganizáciou súťaží v sezóne 1986/87, kedy opätovne vznikla iba jedna najvyššia okresná súťaž, A mužstvo vypadlo z druhej triedy po dlhých 17 rokoch. Vedenie TJ nechcelo prijať tento pád z najvyššej súťaže a hneď pristúpilo ku krokom, ktoré mali viesť k opätovnej účasti mužstva v druhej triede. Niektorí hráči odišliazostávajúca mladšia časť bola posilnená jednak chlapcami z dorastu (Peter Martinko, Peter Rušín, Michal Chripko, Ján Maliňák ml., Ján Kuľko, Martin Hudzík, Milan Maliňák), ako aj z bývalých hráčov zaniknutého TJ Plemenár Hrabušice akými boli Stanislav Rušín, Emil Badzík a Peter Kukura.
K naplneniu uvedeného cieľa nasledujúcej sezóne však „Áčku“ zabránilo vtedy disponované mužstvo Gánoviec a Spišskému Štiavniku zostala druhá nepostupová priečka. Táto sezóna však predznamenala celé ďalšie obdobie futbalového vývoja A-mužstva, kedy hralo veľmi dobrý a okulahodiaci futbal a dosahovalo najvyššie priečky v tretej triede s cieľom postúpiť do najvyššej súťaže, no finálny krok k postupu mužstvu stále unikol.Mužstvo bolo vedené trénermi Ondrejom Martinkom-Joščekom a asistoval mu Ladislav Dulovič st.
Káder v tomto čase tvorili brankári Ján Mizera, Ján Kuľko, obrancovia Stanislav Rušín, Peter Rušín, Ján Kostolník, Tibor Popadič,MilanChripko, Daniel Martinko, záložníci Ľubomír Martinko, Emil Badzik, Marián Mičko, Milan Maliňák, Viliam Kostolník, Michal Chripko, útočníci Peter Kukura, Peter Janík, Martin Hudzík ml., Peter Martinko, František Mrava, Dušan Janigloš.
V 80. rokoch je nutné spomenúť z pohľadu mládežníckeho futbalu už hneď sezónu 1979/80, kedy žiacke mužstvo okolo „silného ročníka 1966“ vyhralo okresnú futbalovú súťaž. V podobnom štýle bez prehry ho napodobnil i „silný ročník 1973“, keď uvedené zopakoval v sezóne 1986/87, a vyhral taktiež okresnú futbalovú súťaž žiakov. Uvedený ročník svoj úspech zopakoval i prechodom do dorastu a v sezóne 1990/91 vyhral bez jedinej prehry okresnú súťaž dorastu, čo sa predtým ani následne nepodarilo žiadnemu dorasteneckému mužstva. Keďže fotografia toho víťazného mužstva nie je zachytená, autori prekladajú káder len slovne. Mužstvo dorastencov tvorili:, Jaroslav Jakubec-brankár, Cyril Mizera ml., Milan Palárik, Patrik Valtoš, Ján Dubinský, Marek Dulovič z Vydrníka, MarošKacvinský a Peter Jendrál z Hrabušíc, Róbert Hudzík, Marek Odrobina, Ján Hudzík-kapitán Trénermi boli Milan Odrobina st. a Milan Odrobina ml. S odstupom času možno len smutne skonštatovať, že z uvedeného kádru sa nepodarilo zapojiť týchto hráčov do A-mužstva vo väčšej miere.
V polovici 80. rokov dochádza ku zmene vedenia TJ, odchádza dlhoročný predseda Rudolf Rusiňák a nahrádza ho Ján Maliňáka tajomníkom sa stáva Milan Brachňák. Taktiež dochádza k zmene situovaniu futbalového ihriska do súčasnej podoby s bránkami smerovanými na juhovýchod a severozápad.
6. 90. roky
Zmena spoločensko-politického režimu sa nevyhnutne takako vo všetkých oblastiach spoločenského a hospodárskeho života prejavila i v činnosti TJ. Došlo zrušeniu centrálneho riadenia športu Československým zväzom telesnej výchov a športu a začal proces decentralizácie štruktúr športových organizácií. Nová organizácia telesnej výchovy bola upravená zákonom FZ ČSFR č. 173/1990 Zb., ktorým sa zrušil i zákon č. 68/1956 Zb. o organizácii telesnej výchovy.[12]
Podľa novej právnej úpravy športovú činnosť začali vykonávať športové zväzy samostatne prostredníctvom občianskych združení s demokraticky zvolenými orgánmi. V zmysle nového zákona o občianskych združeniach č. 89/90 Zb. bola k 01. 08. 1990 nanovo založená športová organizácia so súčasným názvom Telovýchovná jednota Spišský Štiavnik, ktorá funguje dodnes. Menšia možnosť podpory zo strany Okresného futbalového zväzu v Poprade, ako aj zo strany JDR (neskôr PDP Spišský Štiavnik) sa prejavila na materiálnej i finančnej stránke chodu TJ, čo sa však neprejavilo nejak výrazne negatívne na športovej činnosti TJ. Na prelome 90. rokov vo vedení TJ strieda doterajšieho predsedu Jána Maliňáka – Ladislav Dulovič. Prácu tajomníka prebral Jaroslav Hudzík, ktorého v polovici 90. rokov strieda Milan Maliňák, ktorý v tomto období začína so svojou rozhodcovskou činnosťou a postupne si vybudoval i pevné miesto v štruktúrach PFZ.
Po športovej stránke v tomto období pokračuje A-mužstvo v kvalitnom futbale a v ambícii postúpiť do najvyššej okresnej súťaže. Uvedený cieľ sa naplnil v sezóne 1992/1993, a to paradoxne z druhého miesta. Vďaka diplomatického úsiliu vtedajšieho tajomníka TJ Jaroslava Hudzíka v Podtatranskom futbalovom zväze došlo k rozšíreniu počtu mužstiev druhej triedy na 14 účastníkov. Tým vznikol priestor pre postup jedného účastníka, ktorý sa umiestnil na druhej priečke III. A triedy a III. B triedy. Preto zväz rozhodol o realizácii barážového zápasu, ktorý malo hrať A-mužstvo s mužstvom Strážok na neutrálnej pôde v Huncovciach. Zápas skončil víťazstvom Štiavnika 4:2 a A-mužstvo po šiestich rokoch postúpilo späť do najvyššej okresnej súťaže.
Súčasťou vtedajšieho kádra boli : Ján Mizera, Ján Kuľko, Maroš Kacvinský, Stanislav Rušín, Miroslav Kubov, Tibor Popadič, Milan Palárik, Peter Rečičár, Marek Odrobina, Michal Chripko, Milan Maliňák, Marek Dulovič, O postup sa počas sezóny zaslúžili i Martin Hudzík a Peter Kukura, ktorý v lete opätovne prestúpil späť do Hrabušíc a barážového zápasu sa už nezúčastnil. Novou posilousa stal Peter Mlynár z Gánoviec, ktorý sa do obce priženil a stal pevnou i dlhoročnou súčasťou družstva
V nasledujúcej sezóne 1993/94 futbalisti A-mužstva v jesennej časti začali zle, čo si preniesli neskôr aj do jarnej časti. Navyše zápas s Mlynicou skončil kontumáciou nezvyčajne na štiavnické pomery a to kvôli inzultácii rozhodcu. Tento predviedol ozaj„kvalitný výkon“, čo nevydržali niektorí z fanúšikov. Mimo toho však mužstvo aj tak získalo málo bodov, čo viedlo k opätovnému zostupu do tretej triedy. V tejto súťaži zostalo až do konca 90. rokov, hoci sa zdalo, že v už nasledujúcej sezóne 1994/95 by mohlo mužstvopostúpiť do druhej triedy. O postup ho obralo mužstvo zo Stráž, ktoré doma v odloženom zápase so Šuňavou po ,,bradatom“ nastavení času predsa len vyhralo 1:0 a predstihlo Spišský Štiavnik.
V druhej polovici 90. rokov už A-mužstvo neatakovalo prvé priečky tretej triedy. Mužstvo sa pohybovalo v strede tabuľky, resp. v jeho spodnej časti. Mužstvo malo kolísavú výkonnosť, kedy výborné zápasy sa striedali s priemernými, či dokonca slabými. Káder A-mužstva tvorili brankári Jaroslav Jakubec, Róbert Justh, niektoré zápasy aj Ján Mizera, obrancovia Milan Palárik, Marek Odrobina, Tibor Popadič, Richard Kacvinský, Ľubomír Martinko, Roman Martinko, Miroslav Kubov, záložníci Ladislav Dulovič ml., Michal Chripko, Milan Maliňák, Ján Strakuľa, Ján Popadič, Michal Slivka a útočníci Vladimír Hudzík, Peter Mrkvica, Peter Mlynár.
V tomto období dostavujú i prvé náznaky poklesu záujmu chlapcov o futbal, a tak v sezónach 1997/1998, ale i v sezóne 1999/2000 TJ neprihlásila dorast do futbalovej súťaže. Tento trend sa preniesol i do súčasnosti a činnosť mládežníckych mužstiev v rámci futbalového oddielu už nie je pravidelná a stála, ale závislá od sily a záujmu jednotlivých ročníkov
7. Súčasnosť
Sezónu 1998/99 A-mužstvo ukončilo zostupom do poslednej III. A triedy. Iste k tomu pomohla i tá skutočnosť, že vedenie TJ i káder bolo zo strany zväzu ubezpečené nemožnosťou zostupu z dôvodu vyradenia mužstva Vikartoviec za strašnú bitku s Vernárom až do poslednej súťaže, čo sa nakoniec nestalo. Každopádne bola to vina i A-mužstva, ktoré ľahkovážne prehrávalo i nenáročné zápasy, a tak skončilo na predposlednom mieste. Z postu predsedu TJ odišiel Ladislav Dulovič st., pričom zostal ako tréner a nahradil ho Ján Popadič. Ukázalo sa, že zostup mužstva do poslednej súťaže bol neopodstatnený,keď hneď v nasledujúcej sezóne 1999/2000 si A-mužstvo vybojovalo prvé miesto a postup späť do druhej triedy.
V uvedenej súťaži sa však muži dlho neohriali, nakoľko ďalšou reorganizáciou futbalových súťaží Podtatranský futbalový zväz pristúpil k vytvoreniu iba jednej druhej triedy. „Áčko“ po dvoch sezónach v roku 2002 zostúpilo opäť do tretej triedy, avšak nie len na jeden rok ako sa predpokladalo. V tomto období odišlo kádra viacero stabilných hráčov, a tak A-mužstvo sa ocitlo na dlhých 10 rokov v hráčskej krízea trápilo sa v poslednej futbalovej triede. Nejedenkrát bol problém postaviť zostavu na zápas. Hráčov v tomto období treba minimálne oceniť za to, že futbal v obci nezanikol, čo by bola určite smutná skutočnosť. V tomto období za A-mužstvo hrali brankári Jaroslav Jakubec, Lukáš Lipták, obrancovia: Milan Palárik, Róbert Pemčák, Peter Mlynár, záložníci: Ján Strakuľa st., Kamil Dulovič, Peter Mrkvica, Marek Mizera, Jaroslav Mrkvica, Kamil Slodičák, Peter Parák, Peter Kukula, útočníci: Ladislav Dulovič ml, Ivan Kusko, Jozef Lipták, Lukáš Egreši, Maroš Kacvinský.
K postupu späť do klasickej štiavnickej druhej triedy, resp. terajšej siedmej ligy, prispel príchod mladých hráčov do A-mužstva z dorastu. V sezóne 2012/2013 vybojovali postup späť do II. triedy. Mená hráčov, ktorí vybojovali postup môžete vidieť na fotografii.
Po postupe mužstva do druhej triedy, došlo k etablovaniu A-mužstva v tejto súťaži s tým, že v posledných ročníkoch chlapci atakujú prvé priečky s cieľom o postup do najvyššej okresnej súťaže – 6. Ligy. Tiež významným úspechom A-mužstva v poslednom období bolo finále pohára Podtatranského futbalového zväzu v sezóne 2015/2016, ktorého sa zúčastňujú všetky futbalové oddiely v pôsobnosti zväzu. A-mužstvo postúpilo až do finále, ktoré sa uskutočnilo v národnom futbalovom centre v Poprade, kde podľahlo výbornému mužstvu z Veľkej Lomnice 8:0. Aj keď výsledok vo finále bol krutý, nezmazal však dobre odvedenú prácu mužstva počas celej tejto súťaže, kedy povyradzovalo i mužstvá zo 6.ligy.
Postup mužstva prebiehal nasledovne :
-
kolo TJ Spišský Štiavnik – Partizán Vernár 4: 2
-
kolo OFK Šuňava -TJ Spišský Štiavnik 2:2 (6:7) na pokutové kopy
-
kolo TJ Spišský Štiavnik – DunajecSpišská Stará Ves 4:1
-
kolo TJ Spišský Štiavnik – MŠK Slavoj Spišská Belá4: 4 (3:1) na pok.k
-
kolo- fináleTJ Spišský Štiavnik – FK Veľká Lomnica 0:8