Tibor Frešo
Tibor Frešo ( narodený 20. novembra 1918 v Spišskom Štiavniku, zomrel 7. júla. 1987 v Piešťanoch), dlhoročný dirigent opery Slovenského národného divadla (1941 – 1949, 1953 – 1987), prvý slovenského umeleckého šéfa operného súboru (1953 – 1956 a 1964 –1968).
Tibor Frešo vyrastal v priaznivom hudobnom prostredí učiteľskej rodiny, základy hudobného vzdelania získal od svojho otca, ktorý bol aj organistom v Spišskom Štiavniku. Po absolvovaní piateho ročníka reálneho gymnázia začal v roku 1934 študovať hru na klavír na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave v triede Anny Kafendovej. Štúdium ukončil Dvořákovým klavírnym koncertom v roku 1939. Dirigovanie študoval u Josefa Vincourka a kompozíciu u prof. Alexandra Moyzesa. Odborné vzdelanie ukončil v roku 1940 vlastnou skladbou Malá rozhlasová suita, op. 2. Počas štúdia pracoval v rokoch 1937 – 1939 ako hudobný redaktor, klavirista a hudobný režisér bratislavského Rádiojournalu. V rokoch 1939 – 1942 sa ako jeden z najlepších talentov toho obdobia dostal na štúdiá kompozície k poprednému talianskemu opernému skladateľovi Ildebrandovi Pizzettimu na Regia Accademia di Santa Cecilia v Ríme, dirigovanie študoval u Bernardina Molinariho a Antonia Pedrottiho. Počas štúdia na rímskej akadémii dirigoval symfonický orchester Augusteo. Po návrate z Ríma začal Frešo pracovať v Slovenskom národnom divadle v Bratislave, najskôr ako korepetítor, potom ako dirigent (1941 – 1949, 1953 – 1987) a ako umelecký šéf opery (1953 – 1956, 1964 – 1968). V rokoch 1949 – 1952 bol dirigent a umelecký šéf opery Národného divadla (dnes Štátne divadlo) v Košiciach, v sezóne 1952 – 1953 šéfdirigent Slovenskej filharmónie v Bratislave.
Do Slovenského národného divadla nastúpil Tibor Frešo v roku 1941 (ešte počas štúdií v Taliansku) ako korepetítor, ako dirigent začínal operetným repertoárom. Už v roku 1941 dirigoval reprízy novej inscenácie Lehárovej Veselej vdovy (premiéru hudobne naštudoval Ladislav Holoubek). Pri naštudovaní operiet Frešo prejavil citlivú muzikálnosť a dirigoval ich ľahkým gestom, ako napr. klasické operety: Planqettove Kornevillské zvonky (1942), Lehárovu Zem úsmevov (1942, insc. 1939), Benatzkého operetu Moja sestra (1944). Dirigoval aj frašku so spevmi Adolfa Müllera podľa hry Johanna Nestroya Lumpácivagabundus (1941), hudobnú veselohru Alexandra Steinbrechera Krajčír na zámku (insc. 1942, 1944), pôvodné slovenské operety Ladislava Berku Studnička (1943), Gejzu Dusíka Pod cudzou zástavou (1945) a niekoľko baletných inscenácií: Schumannov Karneval (1943), Baranovićove balety Imbrek s nosom a Medovníkové srdce s Borodinovými Poloveckými tancami (1944, premiéru a prvé dve reprízy baletného večera dirigoval Krešimir Baranović), Nedbalov balet Princezná Hyacinta (1945), Dvořákove Slovanské tance (1946), Čajkovského Labutie jazero (1947). Hudobne naštudoval aj dva baletné večery: Čajkovskij: Talianske capriccio – Schumann: Karneval – Rimskij-Korsakov: Šeherezáda (v popoludňajších hodinách Šeherezádu nahradili dva obrazy z Nedbalovho baletu Z rozprávky do rozprávky, 1947); Gershwin: Rapsódia v modrom – Ravel: Bolero – Stravinskij: Petruška (1948). Ako prvú operu dirigoval Tibor Frešo Smetanovu Hubičku (1945, insc. 1941), ktorú prevzal za odchádzajúceho Josefa Vincourka. Jeho prvé samostatné hudobné naštudovanie inscenácie Verdiho Rigoletta (1945, réžia Arnold Flögl) hodnotila kritika pozitívne: „hudobná zložka bola s úspechom zvládnutá, ako spevákmi, tak i sebavedomým vedením kapelníka ND Tibora Freša. Opera Rigoletto bola najlepším doterajším dirigentským výkonom tohto talentovaného hudobníka.“ (Pravda, roč. 1, 16. 12. 1945, č. 144, s. 6). V tomto prvom období svojho pôsobenia v SND prevzal Tibor Frešo Offenbachove Hoffmannove rozprávky (1946) po Jurajovi Viliamovi Schöfferovi a Pucciniho Bohému (1948) po Milanovi Zunovi. Hudobne naštudoval Mascagniho Sedliacku česť a Leoncavallových Komediantov (1947), Dvořákovu operu Čert a Kača (1947), Verdiho La Traviatu (1948), Gounodovho Fausta a Margarétu (1948) a Čajkovského Eugena Onegina (1949). Frešo dirigoval živý orchester i v činoherných inscenáciách, v Shakespearovom Sne noci svätojánskej (1942), v Pásme poézie Janka Jesenského (1946) a v Moliérovom Tartuffovi (1946), ku ktorému skomponoval aj scénickú hudbu.
zdroj : http://operaslovakia.sk/pripominame-si-v-juli-2017